Latest Posts

Jussi Awards

Prvá cena Jussi sa odovzdávala v reštaurácií Adlon (Helsinki) 16. novembra 1944, dva mesiace po skončení Pokračovacej vojny (Jatkosota – skončila 5. septembra 1944). Vtedy bolo sedem kategórií. V súčasnosti ich je 14 plus cena za celoživotné dielo (Betoni-Jussi) a divácka cena (People’s Choice Award).

Kategórie:

  • Paras elokuva – Film
  • Paras ohjaus – Režisér
  • Paras miespääosa – Herec v hlavnej úlohe
  • Paras naispääosa – Herečka v hlavnej úlohe
  • Paras miessivuosa – Herec vo vedľajšej úlohe
  • Paras naissivuosa – Herečka vo vedľajšej úlohe
  • Paras käsikirjoitus – Scénar
  • Paras lavastus – Scénografia
  • Paras kuvaus – Kamera
  • Paras leikkaus – Strih
  • Paras äänisuunnittelu – Zvuk
  • Paras musiikki – Hudba
  • Paras dokumentti – Dokument
  • Paras puvustus – Kostýmy

V minulosti sa udeľovali ceny aj v iných kategóriach, často iba pár krát, prípadne niektoré kategórie menili názvy v priebehu rokov. Boli tam napríklad ceny za krátky film, TV film, film pre deti, make-up… Medzi rokmi 1948 – 1992 sa udeľovali aj Ulkomaiset Jussi-palkitut zahraničným filmom a osobnostiam. Medzi nimi bol aj Miloš Forman (v 1966 a 1985), Charles Chaplin, Marlon Brando, Alfred Hitchcock, Ingmar Bergman a mnohí ďalší.

V rokoch 1960, 1961 a 1965 sa Jussi neudeľovali.

Otcom myšlienky je Tapio “Roy” Vilpponen (1913 – 1994), fínsky spisovateľ, maliar, kostýmový výtvarník a grafik. Jednu z prvých cien Jussi aj vyhral a neskôr dostal ocenenie Betoni-Jussi za celoživotný prínos do fínskej kinematografie.

Sošky Jussi sú z čistej sádry navrhnuté v roku 1944 fínskym sochárom Benom Renvallom (1903 – 1979). Dnes ich vyrába jeho syn Seppo Renvall.

Jussi Award 1944 – 1947

Prvé dva roky sa Jussi odovzdávali v reštaurácií Adlon (16. novembra 1944 a 6. novembra 1945). Potom sa ceremoniál presunul do reštaurácie Fennia (1. novembra 1946 a 19. októbra 1947).

Na csfd som našla len film Vaivaisukon morsian. 

1944

  • Herec : Joel Rinne vo filme Kirkastettu sydän
  • Herečka: Ansa Ikonen vo filme Vaivaisukon morsian (csfd)
  • Herec vo vedľajšej úlohe: Oiva Luhtala vo filme ‘Herra ja ylhäisyys’
  • Herečka vo vedľajšej úlohe: Kyllikki Väre vo filme ‘Herra ja ylhäisyys’
  • Réžia: Hannu Leminen za film Valkoiset ruusut
  • Kamera: Felix Forsman vo filme Valkoiset ruusut
  • Scénografia: Tapio Vilpponen vo filme ‘Herra ja ylhäisyys’

1945

  • Herec: Rauli Tuomi vo filme Linnaisten vihreä kamari
  • Herečka: Lea Joutseno vo filme Dynamiittityttö
  • Herec vo vedľajšej úlohe: Yrjö Tuominen vo filme Ristikon varjossa
  • Herečka vo vedľajšej úlohe: Siiri Angerkoski vo filme Anna Liisa
  • Režisér: Valentin Vaala za filmy Dynamiittityttö a Linnaisten vihreä kamari
  • Kamera: Eino Heino vo filme Linnaisten vihreä kamari
  • Scénar: Olavi Veistäjä vo filme Ristikon varjossa
  • Scénografia: Tapio Vilpponen vo filme Linnaisten vihreä kamari
  • Special Jussi (pre mladého herca): Lasse Pöysti vo filme Suomisen Olli rakastuu

1946

  • Herec: Tauno Palo vo filme Menneisyyden varjo
  • Herečka: Regina Linnanheimo vo filmoch Rakkauden risti a Levoton veri
  • Herec vo vedľajšej úlohe: Hannes Häyrinen vo filme Nuoruus sumussa
  • Herečka vo vedľajšej úlohe: Rauha Rentola vo filme Vuokrasulhanen
  • Kamera: Marius Raichi vo filme En ole kreivitär
  • Strih: Brita Wrede a Felix Forsman vo filme Lapin tuho
  • Scénografia: Hannu Leminen vo filme En ole kreivitär
  • Special Jussi (pre mladého herca): Lasse Pöysti vo filme Suomisen Olli rakastuu
  • Honorable Mention: Kalle Peronkoski (Menneisyyden varjo) a Irja Rannikko (Houkutuslintu)

1947

  • Herec: Rauli Tuomi vo filme ‘Minä elän’
  • Herečka: Emma Väänänen vo filme Loviisa, Niskavuoren nuori emäntä
  • Herec vo vedľajšej úlohe: Uuno Laakso vo filme Kirkastuva sävel
  • Herečka vo vedľajšej úlohe: Salli Karuna vo filme ‘Minä elän’
  • Kamera: Eino Heino vo filme Loviisa, Niskavuoren nuori emäntä
  • Režisér: Valentin Vaala za film Loviisa, Niskavuoren nuori emäntä
  • Strih: Erik Blomberg a Eino Mäkinen vo filme Porojen parissa

Dej Kalevaly

Ak ste Kalevalu nečítali a nechcete vedieť podrobnosti o deji, pod citáciou o mlynčeku sampoo je upozornenie (spoiler). Ďalej nečítajte. No ak ste niekedy videli začiatok každej runy českého prekladu Kalevaly tak niečo podobné nájdete aj tam. Takisto aj v obsahu 🙂

Dovtedy je len všeobecný popis Kalevaly ktorý vám nijak bližšie neprezradí konkrétny dej.

Ak sa vám do Kalevaly nechce pretože je stará a nie je písaná súčasným štýlom, tak vedzte, že to tak náročné nie je. Samozrejme nečíta sa to jednoducho ako detektívky Leeny Lehtolainen, ale napríklad Edda – Bohatýrské písně mi prídu oveľa komplikovanejšie na čítanie.

Kalevala je krásna a určite jej prečítanie odporúčam nie len fanúšikom fínskej literatúry.

Kalevala

Kalevala začína stvorením sveta a končí mystickým zobrazením narodenia Krista. Medzi tieto udalosti sú vložené bohaté a rôznorodé deje, čiastočne skutočné, čiastočne vytvorené fantáziou.

Hlavný hrdinovia sú Väinämöinen, Lemminkäinen, Ilmarinen a Kullervo, symbolizujú základné fínske povahové rysy, ale sú tiež ukázaní ako postavy, ktoré majú slabosti – robia chyby, plačú, hnevajú sa. Väinämöinen je rozumný, Lemminkäinen odvážny, Ilmarinen pracovitý a Kullervo vzdorovitý.

Okruh tvoria tri skupiny spevov. Slávnostné, smutočné a svadobné piesne, piesne ktoré vyjadrovali názor na určité udalosti a nakoniec spevy s motívom poznania. Kalevala je viac epos mieru ako epos vojnovch hrdinov. Boj prebieha skrze slová a kúzelnú moc, scény kde do boja vytiahnú meč pripomínajú skôr rozprávky.

Dejovú líniu tvoria príbehy dvoch fínskych kmeňov – Karelčanov a Pohjolanov. Odohrávajú sa v dobách vojnových i mierových. Vo vojne bojujú o mlynček sampo, ktorý sa nakoniec rozbije a v dobe mieru uzatvárajú medzi sebou manželstvá.

Sampo je kúzelný mlynček, ktorý si priala zhotoviť Louhi – pani Pohjoly (zem severu –  Laponsko):

„…z konce pera labutího, 

z mléka krávy jalovice, 

ze zrnečka ječmenného, 

z bahničina chmerovlasu.“ 

SPOILER – až do konca príspevku je podrobnejší obsah diela a sú vyzradené mnohé momenty

Kalevala začína zobrazením stvorenia sveta a príbehom o dube ktorý spočiatku nerastie, ale nakoniec zatieni zem a zabráni svitu slnka i mesiaca. Strom pokáca až pidimužík ktorý sa premení.

Zoznamujeme sa s Väinämöinenom, ktorý porazí Joukahainena a za to si môže zobrať jeho sestru Aino. Aino však so sobášom nesúhlasí, aj keď jej matka je nadšená. Aino zahynie v mori. Jej matka je z toho nešťastná. Väinämöinen ju chce z mora vyloviť čo sa mu podarí, lenže z Aino je ryba.

Joukahainen za to nenávidí Väinämöinena a tak zasiahne jeho koňa, Väinämöinen sa dostane do mora kde ho po niekoľkých dňoch zachraňuje orol, ktorému v minulosti Väinämöinen nepostínal brezy aby si mali vtáci kde odpočinúť. A tak sa dostane na sever do Pohjoly. Paní nad Pohjolou po ňom chce tajomný predmet sampo výmenou za jej dcéru, ale Väinämöinen ho zhotoviť nevie. Preto navrhne, že po návrate domov pošle Ilmarinena, svojho kováča.

Po ceste uvidí pannu Pohjolanku a ponúkne jej svoju ruku. Tá súhlasí ak splní niekoľko úloh. Väinämöinen sa dá do práce, ale je zranený. Dostane sa až k starcovi ktorému hovorí o pôvode železa. Ten popritom prenáša slova tíšiace krvácanie. Jumala Väinämöinena uzdraví a dá mu masť.

Väinämöinen sa vráti domov a posiela Ilmarinena aby sa šiel uchádzať o pannu Pohjolanku za ukovanie sampo. Ilmarinen odmieta, ale Väinämöinen ho tam ľsťou dostane a tak nakoniec sampo vyrobí.

Do Saari prichádza Lemminkäinen aby sa uchádzal o pannu Kylliki, ale saarijské dievčatá ho vysmejú i keď neskôr sa s ním zblížia, okrem Kylliki. Tú si chce násilím odviesť ale Kylliki plače. Lemminkäinen nakoniec sľúbi že nepôjde do vojny a Kylliki že nepôjde tancovať.

Kylliki však sľub nedodrží a do dediny zájde čo Lemminkäinena rozhnevá. Rozhodne sa ju opustiť a vypraviť sa do Pohjoly pre inú, odrádza ho jeho matka. Lemminkäinen však na jej rady nedbá, do Pohjoly sa dostane a uchádza sa o dceru paní severu. Tá žiada aby jej priviedol Hiisovho losa. Vydá sa preto na lov, ale zisťuje, že v snehu nemá šancu losa chytiť. Preto vzýva bohov a nakoniec losa polapí a dovedie do Pohjoly. Dostane druhú úlohu, aby skrotil Hiisiovho ohnivého koňa a aj to sa mu podarí. Dostane tretiu podmienky, aby v rieke Tuonela zastrelil labuť.

Lemminkäinen ide k rieke do ríše mŕtvych, tam však naňho čaká pastucha, zabijé ho a vrhne do vodopádu do ríše Tuonovej. Tuonov syn mŕtvolu vytiahne a rozseká na kusy. Lemminkäinena matka pozná že jeho syna zastihla smrť a tak sa vydáva do Pohjoly. Paní severu jej všetko povie a tak sa matka vypravuje k vodopádu s dlhými hrablami a vyťahuje všetky kusy svojho syna. Tie zloží v jeden celok a masťami a zariekavadlami ho privedie k životu. Vrátia sa domov.

Väinämöinen posiela Sampsa Pellervoina aby vyhľadal stromy na ľode. Buduje ju, ale nedostáva sa mu potrebných slov, preto putuje do Tuonely, kde ho chcú zadržať, ale on sa vyprostí a po návrate na zem varuje aby sa tam nikdo svojvoľne nevyberal, lebo sú tam zlí ľudia v smutných a strašných priestoroch.

V podzemí z dlhého spánku prebúdza Vipunena aby dostal hľadajúce slová. Ten sa ho snaží zaklínaním, spievaním a zastašovaním zbaviť, ale Väinämöinen odmieta odísť bez slov ktoré potrebuje k stavbe lodi. Vipunen nakoniec spevom povie čo chce Väinämöinen počuť a ten lode dostavia.

Väinämöinen sa na novej lodi uchádza o pannu polnoci, to však vidí Ilmarinova sestra a keď si ho vypočuje, v Pohjole Ilmarinena varuje. Panna polnoci Väinämöinena odmieta, chce len Ilmarinena, ten však musí splniť úlohy od jej matky. Ilmarinen sa nakoniec s dcerou paní nad Pohjolou zasnubuje. V zemi polnočnej na svadobnej hostine zabíjajú býka a varia pivo. V Pohjole vítajú ženícha a jeho družinu. Prvá polovica Kalevaly končí nevestiným smútkom a plačom, radami starej žobráčky neveste i ženíchovi a vítaním nevesty a ženícha v Ilmarinovom dome.

Lemminkäinen je nahnevaný že nebol na svadbu pozvaný a aj napriek matkinmu varovaniu  o smrteľných nebezpečiach na ceste sa vypravuje do Pohjoly. V Pohjole v súboji odsekne hlavu hospodárovi. Proti nemu sa zbierajú vojská a Lemminkäinen uteká z Pohjoly domov, kde od matky dostane radu aby sa odobral na ostrov za niekoľko morí.

Lemminkäinen sa na ostrov dostane kde šťastne žije aj s inými dievčatami. Aj odtiaľ ho muži vyženú, na mori ho zastihne búrka, ale nakoniec sa dostane k rodným brehom. Jeho rodný dom leží popolom a matku nájde v lese. Tú skazu spravili Pohjolančania, preto proti Pohjole tiahne s Tierom, svojím spolubojovníkom. Paní Pohjoly na nich vyšle mráz, lode zamrznú v mori a Lemminkäinen s druhom vystúpia na breh a blúdia lesom.

Untamo tiahne vo vojne proti bratovi Kalervovi, pobije jeho ľud, odvedie tehotnú ženu a tá v Untamole porodí Kullerva. Kullervo od kolísky premýšla nad pomstou, vyrastie a všetko kazí. Untamo ho predá Ilmarinovi. Ilmarinova žena posiela Kullerva pásť a dá mu chlieb do ktorého zapiekla kamene. Kullervo si na nich zlomí nôž, jedinú pamiatku jeho rodu. Chce sa za to pomstiť a preto zoženie vlkov a medveďov ktorý Ilmarinovu ženu roztrhajú a usmrtia.

Kullervo od Ilmarina odíde, blúdi lesom a paní lesa mu povie že jeho matka, brat a sestra stále žijú. Nájde ich na lapskej hranici. Matka ho pokladala za mŕtveho a sestra sa stratila keď bola na jahodách. Kullervo ju nájde, avšak nevie že je to jeho sestra a zvedie ju. Keď sa dozvedia kto sú, sestra sa vrhne do rieky a Kullervo uteká povedať matke čo spravila, sám odhodlaný ukončiť svoj život.

Matka ho odradí a Kullervo stále túži po pomste. Vydáva sa do vojny, vtrhne do Untamoly a všetko zapáli. Keď sa vráti domov, nájde opustený a prázdny dvor a okrem starého čierneho psa nikde nikoho. Na mieste kde zviedol sestru mečom ukončuje svoj život.

Ilmarinen oplakáva svoju mŕtvu ženy a novú si vyhotoví zo zlata a striebra. Zo zlatou ženou spí, ale ráno ho mrazí bok. Zlatú nevestu ponúkne Väinämöinenovi, ten však odmieta. Ilmarinen ide do Pohjoly aby sa uchádzal mladšiu sestru mŕtvej ženy, avšak nedostáva sa mu pozitívneho prijatia a tak dievča unáša domov. Panna ho po ceste hnevá a tak ju začaruje v čajku.

Doma hovorí Väinämöinenovi čo sa mu udialo a rozhodnú sa potiahnúť na Pohjolu pre sampo. Pridá sa k nim Lemminkäinen. Po ceste ich loď uviazne na chrbte veľkej šťuky. Usmrtia ju a zjedia, Väinämöinen z jej čeľuste zhotový kantele (hudobný nástroj). Väinämöinen hrá na kantele a živé tvory sa vypravujú ho počúvať. Keď prídu do Pohjoly oznámia že si prišli po časť sampa a že v moci by si ho zobrali celé. Paní nad Pohjolou odmieta a verbuje ľud k obrane.

Väinämöinen hrá na kantele a uspí pohjolský ľud. Sampo vynesú zo skalného vrchu, dopravia na loď a vracajú sa domov. Tretí deň paní nad Pohjolou precitne a spôsobí hustú hmlu a víchricu aby ich zdržala a následne dobehla. Kantele Väinämöinenovi spadne do vody,  paní nad Pohjolou ich dobehne a v boji sa sampo rozbije. Veĺké kusy ktoré dopadli na dno sa stanú pokladom.

Paní nad Pohjolou sa vracia domov a Väinämöinen zbiera menšie kúsky zo sampa a učiní, aby rástly k večnému šťastiu jeho vlasti – Kalevaly. Kantele z mora už nevylovil tak si spravil nové. Paní nad Pohjolou zasiela na Kalevalčanov choroby a medveďa, ale Väinämöinen ľudí vylieči zaklínadlami a mašťami a medveďa skolí.

Väinämöinen spieva, mesiac a slnko zostúpia aby to počuli a paní nad Pohjolou sa ich zmocní a uchová v hore. Boh Ukko nezvyklý na tmu v nebi zhotoví z ohňa nový mesiac a nové slnko. Oheň na zem spadne a Väinämöinen s Ilmarinenom ho idú hľadať. Víla vzduchu ich navedie k jazeru Alue, kde ho zhltla ryba. Upletú siete a vylovia rybu. oheň nájdu v jej bruchu ale ona opäť ujde a Ilmarina popáli. Oheň pustoší v lese, ale nakoniec je zdolaný.

Ilmarinen sa zotaví a zhotoví nový mesiac aj slnko, avšak nedokážu svietiť. Väinämöinen opäť tiahne do Pohjoly, lebo sa dozvedel o slnku a mesiaci v lone hory. Pohjolčanov pobije ale do hory sa nedostane a tak sa vráti domov aby si dal zhotoviť nástroje na otvorenie hory, Ilmarinen preto opäť pracuje, ale paní nad Pohjolou sa vystraší a  mesiac i slnko prepustí.

Záver Kalevaly je o narodení syna Mariatty – panny z maliny, ktorý sa stratí a nájde v bahne. Starec privedený aby ho pokrstil sa zdráha, pretože decko nemá otca. Väinämöinen usúdi že by podivné decko malo byť zabité. Starec dieťa nakoniec pokrstí za krála Karélie čo Väinämöinena rozhnevá a zem nadobro opúšťa.

Kalevala a Elias Lönnrot

Lekár a folklorista Elias Lönnrot (1802 – 1884), zostavil z ústnej ľudovej slovesnosti Fínov a Karelčanov epos, ktorý sa stál súčasťou fínskej národnej hrdosti. Zachránil tak pred zabudnutím starú fínsku poéziu ktorú si mnohé generácie iba rozprávali.

Elias prvé dve cesty za folklórom absolvoval ešte ako študent. Na tých ďalších bol už vyštudovaný lekár. Dal prednosť práci lekára v teréne než pohodlnému miestu na helsinskej klinike. V roku 1834 na svojej piatej ceste sa stretol, v tej dobe najslávnejším, spevákom rún – Arhippou Pertunenem.

Celkovo absolvoval jedenásť ciest za fínskym folklórom po Fínsku, Karélií, Laponsku i Estónsku. Lekárskej praxi venoval 20 rokov a vďaka záľube počúvať miestnych spievať staré pesničky, rozprávať porekadlá a príbehy nakoniec nazhromaždil viac ako 65 000 veršov kalevalských spevov a ďalšie tisícky porekadiel, zaklínadiel, povestí a príbehov.

Po návrate do Helsiniek bol vymenovaný za profesora fínskeho jazyka na Helsinskej univerzite. Vo štvrtok 18. septembra 1856 zahájil svoju prednášku o fínštine po fínsky. Je to významná udalosť v dejinách fínskeho kultúrneho a vedeckého života.

Elias bol predsedou Spoločnosti fínskej literatúry, Fínskej vedeckej spoločnosti a šefredaktorom kultúrnych časopisov i novín. Časť života venoval príprave fínsko – švédskeho slovníku. Významná bola i jeho práca tvorby fínskej gramatiky a slovnej zásoby, ktorej písaná podoba sa od tej doby uchovala takmer nezmenene doteraz.

Nebol však prvý ktorý sa o runy a ich zostavenie v jeden celok zaujímal. V roku 1817 tu bol fínsky etnograf a filolog K. A. Gottlund, ďalej historik a folklorista Reinhold von Becker a taktiež rozprávkar Sakari Topelius. Avšak až Elias doviedol túto myšlienku do úspešného konca.

Prvé vydanie – tzv. Pra-Kaleva (Alku Kalevala), vyšlo po piatich rokoch od Lönnrotovej prvej cesty. Písal sa rok 1833. Obsahovala povestí o bohatieroch Lemminkäinena a Väinämöinena a tiež svadobné piesne. O dva roky na to vyšla Stará Kaleva (Vanha Kalevala, celý názov v češtine je Kalevala aneb staré karelské zpévy z dávnych dob fínskeho národa) ktorá obsahovala 32 rún a 12 078 veršov. Definitívna a dodnes šírena podoba vyšla v roku 1849 ako Nová Kaleva (Uusi Kalevala).

Nová Kalevala obsahuje 22 795 veršov v päťdesiatich runách (spevoch)[5]. Je písaná tzv. kalevalským metrom, zväčša nerýmovaným osemslabičným trochejom. Deň Kalevaly je vo Fínsku 28. februára – na výročie dňa vydania Starej Kalevaly.

Odhadom je tretina kalevalských veršov doslovný záznam ľudovej poézie, polovicu Lönnrot jemne upravil, niečo málo je jeho vlastný výmysel a zvyšok je vsunutie rôznych variant piesní do textu (v Starej Kalevale ich pripojuje ako dodatok).

Prvý a jediný kompletný český preklad spravil Jozef Holeček ktorý sa fínsky naučil iba kvôli eposu. Jeho preklad sa považuje za jeden z najlepších. Okrem toho vzniklo niekoľko adaptácií pre deti. Kalevala bola preložená do 60 rôznych jazykov. Do slovenčiny Kalevala kompletne preložená nebola.

Na konci 19. storočia vznikol z kultu Kalevaly karelianizmus. Ide o získavanie umeleckej inšpirácie z Karélie.

—-

Dej Kalevaly

20 rokov GSM

1. júla 1991 bol vo Fínsku uskutočnený prvý GSM hovor. Prvú GSM sieť tam vtedy spustil operátor Radiolinja v súčasnosti známy ako Elisa Oyj.

Hovor sa udial v Helsinkách medzi vtedajšou starostkou Tampere (Kaarina Suonio) a fínskym premiérom (Harri Holkeri – od kráľovnej Alžbety II. má čestné rytierstvo). Telefón pochopiteľne patril Nokii.

O rok neskôr bol dostupný prvý GSM mobilný telefón Nokia 1011.

Fínske ocenenia

Na začiatok prenášam prehľad ocenení ktoré sa vo Fínsku odovzdávajú. Časom popridávam jednotlivých ocenených v každej kategórií a roku, samozrejme s odkazmi.

Pri filmoch to budú odkazy na csfd.cz a ak som konkrétny film videla, tak aj moje hodnotenie odtiaľ, pri literárnych cenách sa pokúsim dohľadať, či vyšiel aj český/slovenský preklad a zároveň pridám odkaz na martinus.sk (keďže mám to kníhkupectvo rada) prípadne inú stránku ak to martinus.sk nebude mať a na databazeknih.cz (keďže tam si vediem profil).

Hudobné len uvádzam aké sú (resp. je), nemám v pláne sa tomu bližšie venovať.

Filmové

  • Jussi

Jussi Awards je fínska obdoba amerického Oscaru s tradíciou od 16. novembra 1944 (vtedy sa odovzdávali v helsinskej reštaurácií Adlon). V súčasnosti je 15 kategórií.

Priznám sa, že práve toto ocenenie podnietilo môj záujem vytvoriť stránku s prehľadom jednotlivých víťazov a s odkazmi na víťazné filmy na csfd.cz. Časom som sa však rozhodla venovať aj literatúre, pretože o nej je v našich končinách tiež málo informácií.

Hudobné

  • Emma-gaala

Udeľujú sa s krátkou prestávkou od roku 1983 a medzi kategóriami je aj tá o najlepší metalový album. Tento rok ho napríklad vyhral Viimeinen Atlantisod Stam1na.

Literárne

Zdá sa vám že následuje pomerne dlhý zoznam? Zdá sa vám správne. Ale bližšie sa budem venovať len tým hlavným, Finlandia a pod. Btw. podľa fínskej wikipédie je tých ocenení 58. Kto by to do nich povedal :).

Pri pozornejšom sledovaní si môžete všimnúť, že jedno slovko sa opakuje pomerne často. Palkinto. Pochopiteľne vyjadruje to, čo anglické prize, resp. award.

  • Aleksis Kiven palkinto
  • Anni Polva -palkinto
  • Anni Swan -mitali
  • Arvid Lydecken -palkinto
  • Atorox-palkinto

Atorox je najstaršie sci-fi literárne ocenenie vo Fínsku. Meno Atorox je z práce Aarneho Haapakoski – jeden z prvých fínskych sci-fi spisovateľov. Cenu odovzdáva Turku Science Fiction Society.

  • Eeva Joenpelto -palkinto
  • Eeva-Liisa Manner -runopalkinto
  • Eino Leinon palkinto

Udeľuje sa od roku 1956 najmä básnikom.

  • Finlandia

Najprestížnejšie fínske literárne ocenenie. Od roku 1984 ich udeľuje Finnish Book Foundation. Knihy môžu byť vo fínštine alebo švédštine, ale občanstvo musí byť fínske. V roku 2010 dostala výnimku Slovenska žijúca vo Fínsku – Alexandra Salmela a objavila sa na kandidátke (ale nevyhrala).

Udeľuje sa v troch katégoriach, okrem klasickej beletrie je aj cena pre deti a pre populárno-náučnú literatúru.

  1. Finlandia-palkinto
  2. Finlandia Junior -palkinto
  3. Tieto-Finlandia-palkinto
  • Helsingin Sanomain kirjallisuuspalkinto

Od roku 1995 pre najlepší fínsky debut.

  • J. A. Hollon palkinto
  • J. H. Erkon kirjoituskilpailu
  • J. H. Erkon palkinto

V rokoch 1964 – 1994 za najlepší debut. Nástupcom je Helsingin Sanomain kirjallisuuspalkinto.

  • Jarkko Laine -palkinto
  • Kaarlen palkinto
  • Kalevi Jäntin palkinto
  • Kiitos kirjasta -mitali

Od roku 1966. Kniha minuloročnej víťazky Kristiny Carlson bola preložená do češtiny (Zahradník pana Darwina).

  • Kirjakilta
  • Kirjallisuuden valtionpalkinto
  • Koskenkorva-palkinto
  • Kuvastaja
  • Lasten LukuVarkaus -palkinto
  • Lea-palkinto
  • Mikael Agricola -palkinto
  • Napero-Finlandia
  • Nuori Aleksis -palkinto
  • Olvi-säätiön kirjallisuuspalkinto
  • P. E. Svinhufvudin muistosäätiön kirjallisuuspalkinto
  • Pertsa ja Kilu -palkinto
  • Pirkanmaan Plättä
  • Pääskynen-palkinto

Od roku 1981, každé dva-tri roky, pre deti a mládež.

  • Rudolf Koivu -palkinto
  • Runeberg-palkinto

Ocenenie pomenované podľa fínskeho národného básnika Johana Ludviga Runeberga sa každoročne odovzdáva v deň jeho narodenín – 5. februára – od roku 1987 (zomrel v roku 1877).

  • Samuli Paronen -palkinto
  • Savonia-kirjallisuuspalkinto
  • Suomen Taideyhdistyksen Kirjallisuuspalkinto
  • Tampereen kaupungin kirjallisuuspalkinto
  • Tanssiva karhu
  • Tieto-Lauri
  • Tietopöllö-palkinto
  • Tiiliskivi-palkinto
  • Tirlittan-palkinto
  • Tollanderin palkinto
  • Topelius-palkinto
  • Tähtifantasia-palkinto

Od roku 2007 je cena udeľovaná najlepšej zahraničnej fantasy knihe vydanej vo Fínsku. Len tak pre zaujímavosť, medzi prvými nominovanými bol aj George R. R. Martin (autor Piesne ľadu a ohňa), o rok neskôr J. R. R. Tolkien s Hurínovými deťmi (podľa mňa lepšie než Pán Prsteňov) a minulý rok cenu vyhral H. Murakami s Kafka na pobreží.

  • Tähtivaeltaja-palkinto
  • Valtakunnallinen aforismikilpailu
  • Valtion kirjallisuuspalkinto
  • Vuoden aforismikirja
  • Vuoden kristillinen kirja
  • Vuoden luontokirja
  • Vuoden runoilija
  • Vuoden tiedekirja
  • Väinö Linnan palkinto
  • Waltari-palkinto
  • Warelius-palkinto

Hello world!

Už je to nejaká doba odkedy som prvý krát počula fínsky metal, prečítala prvú fínsku knižku a videla nejaký fínsky film. Odvtedy ubehlo už niekoľko rokov a ja stále počúvam fínsku hudbu, obdivujem fínsku kinematografiu a bdiem do rána nad knihami, ktoré napísali Fíni. K tomu sa pridal záujem o históriu, prírodu, dovolenka v tejto krajine…

Myslela som, že Fínsko s počtom obyvateľov podobným ako Slovensko nemôže mať veľa filmov. Tiež som bola v tom, že nie je moc veľký záujem prekladať literatúru a vlastne som ani nečakala že Fíni sú nejakí extra plodný spisovatelia. O fínskom metale som síce vedela že je známy ďaleko za hranicami, ale celkový počet kapiel ma doteraz prekvapuje.

Našťastie som sa mýlila. Je toho veľa. Veľa kníh, veľa filmov, veľa kapiel… a vie sa o tom tak málo.

Len pár finofilov. Ostatní možno niekedy počuli Kaurismäki, Waltari a Mumínkov. Ale inak často krát ani netušia že Fíni niečo vôbec točia, fínštinu považujú za podobnú švédštine prípadne tí rozhľadenejší ju prirovnajú k maďarčine (čo tiež nie je zrovna najlepšie prirovnanie). Severské kriminálky sú aktuálne v móde, ale tam prevažuje Švédsko a Nórsko.

Túto stránku robím najmä pre seba. Chcem mať prehľad o oceneniach doma i v zahraničí, o fínskych filmových oskaroch – Jussi Award, ale aj knižných oceneniach – Finlandia, Eino Leino a ďalších. Chcem si poznačiť aké diela sa preložili, aké filmy sa dostali do českej/slovenskej distribúcie, akí režiséri sa vo Fínsku narodili a čo natočili. Chcem mať prehľad o kapelách.

A ako sa poznám, neostane len pri tom. Už vidím ako tu píšem o geológoch, umelcoch a iných významných ľudoch ktorí pochádzajú z Fínska.

Keďže moja bakalárska práca bude o ochrane prírody vo Fínsku a tiež niektoré moje seminárky boli zamerané na túto oblasť, nevynechám ani na prírodu zamerané príspevky.

Možno časom pribudnú aj odkazy na blogy a stránky o Fínsku.

Samozrejme pôjde o dlhodobý projekt. A nepravidelný. Keď ma kopne múza a budem mať čas, pribudne aj 5 príspevkov za deň po celý týždeň. Alebo naopak nepribudne celý mesiac nič.

Mojím cieľom nie je prinášať nové objavy alebo hodnotiť. Tento blog je čisto informačný. Mojím cieľom je zosumarizovať poznatky o krajine o ktorej som presvedčená že v nej raz budem žiť. Minimálne pár mesiacov. Chcem priniesť informácie o literatúre, kinematografii, Fínoch, histórií a vlastne čomkoľvek čo sa týka Fínska.